Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Životné prostredie - Életkörnyezet

Práca s mládežou

Členovia ZO SZOPK si uvedomili dôležitosť práce s mládežou. V roku 1985 vznikol pri ZŠ v Gbelciach krúžok Mladých ochrancov prírody. Členovia krúžku sa pravidelne stretávali, poznávali živú prírodu okolia Gbeliec i Parížskych močiarov. Teoretické poznatky získané v škole overovali a rozširovali v praxi. K ochrane vtáctva prispeli stavaním krmidiel, prikrmovaním v zimnom období i výrobou a odsádzaním vtáčich búdok. Za odmenu sa najaktívnejší žiaci zúčastnili celoslovenského tábora ochrancov prírody v rokoch 1985, 86, 87. Teoretické i praktické vedomosti preukázali v súťažiach Poznaj a chráň, v roku 1988 postúpili do regionálneho kola, kde obstáli na štvrtom mieste.

Teoretickú a praktickú výpomoc ZO SZOPK poskytovali žiakom a študentom zo širokého okolia, dokonca i zo zahraničia. Poskytnuté materiály využívali študenti i poslucháči vysokých škôl na prípravu referátov, seminárnych prác, prírodopisných olymiád i diplomových prác. Napríklad spolupráca so Združenou strednou školou v Dvoroch nad Žitavou priniesla úžitok - víťazstvo dvoch žiačok na celoeurópskej súťaži stredoškolskej odbornej činnosti v súťažnom odbore Ekológia a tvorba krajiny, ktorú obhajovali v New Yorku (r. 2002-2003). Je potešiteľné, poznatky o Parížskych močiaroch rozširujú a odovzdávajú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí navštevovali PM ako študenti (Mgr. Jana Bartová, Dr. Peter Fedor).

ZO SZOPK v Gbelciach zanikla v roku 1999, jej základní členovia sú organizovaní v Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS), pokračujú v ochranárskej činnosti.

Z výskumných prác slovenských i českých odborníkov sa dozvedáme, že močiare na svojom území udržujú v tajnosti milióny nenápadných obyvateľov živej prírody.

Z prieskumu mäkkýšov sa potvrdil výskyt 43 druhov (Čejka 1996).

Z obojživelníkov je zistených 12 druhov (Baruš, Šíbl, Bartová 1996).

Plazy sú zastúpené 4 druhmi (Medveď 1996).

Z cicavcov je v močiari zastúpených 39 druhov (Dudlich, Ambróz, Štolman 95,96).

Najvýznamnejšia je Vydra riečna (Medveď 1996).

Ryby - 10 druhov (Štolman, Bartová, Medveď 1996).

Doteraz neúplnou mozaikou v poznaní močiarov je hmyz. Podla odhadov (Kleinert 1995) sa môže nachádzať v močiari 2600 druhov. Môžeme očakávať v tejto oblasti prekvapenia., lebo podľa prieskumu sa potvrdil výskyt až 500 druhov chrobákov (Majzlan 2000). Toho času pokračuje dlhodobý prieskum hmyzu, ktorý prinesie určite veľa zaujímavých výsledkov.

Vodných bezstavovcov sa tu vyskytuje 110 druhov (Slobodník, Kadlečík 2000).

Botanika svojou rozmanitosťou skrášľuje močiarny svet viac ako 300 druhmi rastlín (Květ, Oťahelová).

Z ornitologického výskumu, uskutočňovaného od roku 1954 dodnes vieme, že lokalita ukrýva 167 druhov vtákov, vrátane 63 druhov, ktoré tu hniezdia. Aj keď je živočíšne zastúpenie v močiari pestré, najväčší obdiv patrí lietajúcim klenotom, vtákom. Očarúvajú nás tvarom tela, farbou, spevom i spôsobom života. Medzi najvzácnejšie patria:

Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus), Slávik modrák stredoeurópsky (Luscinica svecica cyanecula), volavka purpurová (Ardea purpurea), šašiniarik tenkozobý (Acrocephalus melanopogon).

Parížske močiare tvoria útočisko pre mnohé ohrozené a vzácne druhy organizmov, hlavne vtáctva, preto ministerstvo ŽP SR podporilo vydanie publikácie s názvom Vtáky Národnej prírodnej rezervácie, Parížske močiare, od autorov Alfréd Trnka, Miroslav Čapek, Bohuslav Kloubec. Kniha je venovaná Ing. RtDr. Zdeňkovi Kuxovi, CSc. a Jozefovi Medveďovi. Zahŕňa obdobie od začiatku ornitologických výskumov od roku 1954 až do roku 2002, takmer 50 rokov. Vďaka za tento ucelený obraz o vtáctve PM.

Výnimočnosť Parížskych močiarov oslovila i jedného z priekopníkov výskumu Zdeňka Boučku, ktorý 29.7.1955 objavil zástupcu blanokrídlovcov, ktorého nazval podľa Gbeliec Gbelcia crassiceps. Svoj objav popisuje v Acta entomologica Musei nationals Pragae, zväzok 34, str. 76 - 78 v roku 1961. Ide o rodovo i druhovo nový poznatok, ktorý v tom čase v odbornej verejnosti rezonovala ako endemit. (Jozef Medveď Chránené územia Slovenska č. 30, 1996, str. 35) Nakoľko je to jediný živočích, nazvaný podľa obce Gbelce, výbor ZO SZOPK v Gbelciach sa rozhodol od 1.1.1995 udeľovať pamätnú plaketu, Gbelcia crassiceps, za pomoc prírode. Po zániku ZO SZOPK plaketu udeľuje Jozef Medveď.

Plaketa bola udelená nasledovným občanom:
1995 RNDr. Zdeňek Bouček PhDr. - Anglicko Ing. Miroslav Čapek CSc. - Česko Ing. Bohuslav Kloubec - Česko RNDr. Peter Straka - Slovensko Ing. Jozef Zlocha - Slovensko Ing. Pavol Deutch - Slovensko Mgr. Valéria Medveďová - Slovensko Miroslav Vavro - Slovensko
1996 Prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD. - Slovensko
1997 RNDr. Alžbeta Darolová, CSc. - Slovensko
1998 Alexander Hubik - Slovensko
1999 Ervín Karaba - Slovensko
2000 Vladimír Hošek - Slovensko
2001 Péter Szinai - Maďarsko
2002 Juraj Sviečka - Česko František Zicha - Česko
2003 RNDr. Alfréd Trnka, PhD - Slovensko RNDr. Bronislava Trnková - Slovensko RNDr. Branislav Matoušek - Slovensko

Národná prírodná rezervácia Parížske močiare podľa Zbierky zákonov č. 543/2002 majú najvyšší piaty stupeň ochrany. Znamená to zákaz akejkoľvek ľudskej činnosti v priebehu celého roka. Výnimku zo zákona udeľuje Ministerstvo životného prostredia SR. Sprievodnú činnosť majú povolené vykonávať členovia stráže prírody. Žiaľ, pre nezáujem vyšších orgánov PM, dodnes nemajú profesionálnu stráž prírody. Odzrkadľuje sa to aj na devastácii živej i neživej prírody močiarov.

Dobrovoľnú stráž prírody vykonáva dlhodobo Jozef Medveď.

Kontatktná adresa:
Jozef Medveď Krížna 909 943 42 Gbelce tel.: 036 7592422


 

dnes je: 19.3.2019

meniny má: Jozef

webygroup

Magyar verzió
Úvodná stránka