Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Životné prostredie - Életkörnyezet

Národná prírodná rezervácia Parížske močiare

Máloktorá obec v Európe má vo svojom katastrálnom území zapísanú tak prekrásnu a rozmanitú močiarnu lokalitu, ako sú Parížska močiare v Gbelciach. Rozprestierajú sa na území 184,05 ha.

NPR Parížsky močiar je živený vodou z parížskeho potoka, ktorý vzniká spojením viacerých pramienkov nad obcou Kolta, v nadmorskej výške 195 metrov. Voda potoka Paríž tečie ticho, pričom trikrát mení smer toku. Takto kopíruje ryhy tektonických zlomov, ktoré sú stopou geologickej minulosti. Potok Paríž vteká do Hrona v nadmorskej výške 110 m. Dĺžka celého toku je 41,5 km. V polovici toku sa medzi obcami Nová Vieska - Gbelce nachádza rozšírená, z južnej strany ohradená nádrž o dĺžke 4,3 km a šírke od 20 metrov až 1km. Prietok potoka je 0,29 m3 za sekundu. Podložie tvoria pliocénne sladkovodné brektické íly nepravidelne miešané so štrkmi a pieskami, miestami vystupujúcimi na povrch.

Najstaršou písomnou zmienkou o jazere je opis z roku 1731 od Mateja Bela v Notti Comitatus Strigoniensis. Záznam o prvých zásahoch do živej prírody máme z roku 1839 v referáte Juraja Gyurkovitsa, hodnotiaceho vodohospodárske úpravy, ktoré tu prebiehali na príkaz zemepána Mikuláša Pálfyho. K úpravám došlo pravdepodobne zo strachu pred zaplavovaním. V druhej polovici XX. storočia sa močiare v laickej i odbornej literatúre spomínajú dosť často ako Gbelecký, Gbelský, Gbelanský močiar. Jednoznačne ide vždy o Gbelčiansky močiar v Gbelciach.

Tento močiar sa snažila poznať a zachrániť hŕstka zanietených odborníkov. Najvýznamnejšie mená: Kux, Hejný, Bouček, Štolman. Prvý pokus o spoluprácu vedy a občanov je rok 1953. Zo spomienok akademika Hejného sme sa dozvedeli, že už v tomto roku prírodovedecká obec ČSR požiadala ministerstvo školstva a kultúry o bádateľskú výnimku a financie na nepretržitý výskum v močiari. Malo ísť o študijnú plochu o rozlohe 43 ha. Žiaľ, písomná forma vývinu žiadosti nie je dodnes známa.

Parížske močiare sa dostali do zoznamu chránených nálezísk ČSSR až 25.6.1966. V roku 1988 boli močiare prekategorizované na štátnu prírodnú rezerváciu s plochou 184,05 ha. V roku 1989 ČSFR prijalo dohodu o Ramsarskej konvencii a ako prvé na Slovensku boli zapísané Parížske močiare 2.7.1990, zápis v okrese vykonaný 22.9.1992. Parížske močiare sú súčasťou aj Národnej ekologickej siete NECONET. Od 1.1.1993 je Slovensko samostatným členským štátom dohovoru o mokradiach. V roku 1995 Parížske močiare dostali štatút národnej prírodnej rezervácie, hranice NPR boli upravené podľa návrhu J. Medveďa.


 


Magyar verzió
Úvodná stránka